Ceny energií a vody klesnú od Nového roka
Regulačný úrad sa pripravuje na novoročné znižovanie cien elektriny, plynu, kúrenia či vody.
Vlada totiž odsúhlasila nový zákon o energetike. Vďaka pohodlnej väčšine Smeru by mal zákon bez problémov prejsť aj parlamentom, a tak by Úrad pre reguláciu sieťových odvetví získal širšie kompetencie už po Novom roku.
Po novom totiž bude môcť úrad kontrolovať aj výpočet cien, ktoré fakturovali dcérske a externé spoločnosti. Ak by faktúry boli premrštené, nezahrnie ich v plnej miere do nákladov určených na výpočet cien energií a vody.
Denník Pravda v minulosti informoval napríklad o tom, že Bratislavská vodárenská spoločnosť si za premrštené ceny objednávala operatívny lízing vozidiel. Keby vtedy platil aktuálny návrh zákona o energetike, regulačný úrad by prehnane vysoké ceny áut nezahrnul do výpočtu ceny vody.
Nutnosť okresania cien dokladuje aj fakt, že podľa najnovšieho prieskumu Eurostatu sú energie na Slovensku vzhľadom na príjmy ľudí tretie najvyššie v Európskej únii. Drahšie sú iba v Maďarsku a na Cypre.
Prijatím nového zákona o energetike bude zavŕšený proces prechodu takzvaného tretieho liberalizačného balíčka z európskych do slovenských predpisov, ktorý mal byť ukončený už v marci 2011. Pre politické šarvátky však Radičovej vláda tento krok neuskutočnila, aj keď vtedajší minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) návrh predložil parlamentu. Do zákona totiž chcel zakomponovať viacero sporných bodov, ktoré tvrdo skritizoval aj šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík (nominant Smeru).
K aktuálnemu návrhu ministra hospodárstva Tomáša Malatinského predseda regulačného úradu výhrady nemá. „Je v ňom všetko, čo po nás tretí balíček chce, a zároveň sú v ňom vyvážené aj práva a povinnosti všetkých zúčastnených,“ zdôvodňuje Holjenčík.
Vláda predvčerom spolu s návrhom zákona o energetike schválila aj zákon o regulácii sieťových odvetví. Analytikovi portálu Energia.sk Michalovi Hudecovi však v návrhu chýba kvalitná definícia takzvanej energetickej chudoby, ktorá nastáva, ak obyvatelia platia za energie príliš veľkú časť príjmov.
„Kde je záruka, že koncept energetickej chudoby nestratí pôvodné opodstatnenie a nestane sa zámienkou pre plošnú a neadresnú sociálnu politiku štátu na úkor či už dodávateľov energií, alebo platcov dane?“ pýta sa Hudec. Ministerstvo hospodárstva i regulačný úrad však tvrdia, že na definícii energetickej chudoby ešte budú pracovať, a preto je predčasné hovoriť o presných definíciách.